Rozvody vody

Materiály, izolácia, vyregulovanie

Rozvody studenej a ohriatej pitnej vody

 

Rozvody teplej aj studenej vody je nutné tepelne izolovať. Potrubie s teplou vodou izolujeme hlavne z dôvodu zamedzenia úniku tepla do okolia a ochladzovania ohriatej pitnej vody. Potrubie so studenou vodou izolujeme hlavne proti kondenzácii vlhkosti na potrubí a zároveň proti jej prehrievaniu z okolia. S obľubou sa používa PE pena, kaučuková pena alebo minerálna vlna. Hrúbka izolácie závisí od použitého izolačného materiálu a od jeho súčiniteľa prestupu tepla.

Rozvody teplej vody je nutné hydraulicky vyregulovať, to znamená v každom odbernom mieste zabezpečiť zákonom stanovené množstvo a teplotu ohriatej pitnej vody minimálne v rozmedzí 45 - 50 °C.

 

Výber materiálu je pre kvalitu a životnosť rozvodov rozhodujúci. Na materiáloch radšej nešetrime, lebo práce za výmenu rozvodov stoja oveľa viac peňazí, než samotný materiál a škody na majetku pri poruche rozvodov z nekvalitných materiálov bývajú veľké. Následne musíme opäť investovať do nových rozvodov, strpieť stavebný ruch spojený s vybúraním steny šachty s rozvodmi a všetky škody spôsobené poruchou odstrániť.

 

Medzi kvalitné systémy pre rozvod pitnej vody patria rúrky zo sieťovaného polyetylénu (PEXa), alebo v kombinácii plast - hliník - plast (PEXa-Al-PE). Spájané sú tvarovkami z hi-tec plastu PPSU alebo mosadze (závitové varianty). Systém odstraňuje všetky nedostatky, ktoré sa vyskytujú u bežného plastového potrubia. Používa násuvné objímky a rozšírenie rúrky pred spájaním pomocou expandéra. Spájanie sa uskutoční mechanickým nasunutím objímky na spoj, bez zúženia prietoku. Spoje majú vysokú pevnosť, pri ktorých sa využíva „tvarová pamäť“ materiálu rúrky. Firmy používajúce takúto technológiu poskytujú na rozvody až 10 ročnú záruku.

 

Pri výmene vnútorného vodovodu sa s obľubou používali oceľové pozinkované rúry, medené rúry alebo plastové rúry. Niektoré z týchto materiálov sa najmä pri svojpomocných prácach používajú aj dnes, lebo sa dá na nich „ušetriť“. Bohužiaľ iba pri nákupe, lebo v praxi prinášajú mnohé problémy.

Na rozvod pitnej vody sa neodporúča naďalej používať masovo rozšírené oceľové pozinkované potrubia. Pri styku najmä s ohriatou pitnou vodou sú nepoužiteľné hlavne z dôvodu vzniku bodovej korózie, čím sa naruší ochranná pozinkovaná vrstva a rúra časom prehrdzavie. Proces deštrukcie od doby inštalácie môže trvať iba 3 - 4 roky a potrubie je potrebné celé vymeniť, lebo tečie.

Medené potrubia majú viacero nevýhod: nesmú sa kombinovať napríklad s pozinkovanou oceľou; pájkovanie spojov si vyžaduje vysokú kvalitu spoja; pri pájkovaní sa pracuje s otvoreným ohňom; pri niekoľko hodinovej stagnácii vody v potrubí dochádza k zdraviu škodlivému uvoľňovaniu medi do pitnej vody; pri určitých vlastnostiach vody (nevhodný PH faktor a obsah kovov) korodujú.

Plastové potrubia sú bežným štandardom pre vytvorenie vodovodné potrubia, lebo sú lacné. Musíme si však dať veľký pozor na vlastnosti plastových rúr, lebo sú veľmi veľké rozdiely v kvalite materiálov. U menej kvalitných plastových potrubí sa môžeme stretnúť s viacerými problémami: nespĺňajú podmienku 50-ročnej životnosti; nedajú sa ohýbať, pri každom zmene smeru použijeme koleno s dvomi spojmi navyše; chybné zvarenie spojov môže zapríčiniť zníženie prietoku vody v potrubí a zvýšenie hlučnosti; „O-krúžky“ sú zdrojom porúch pri zlej montáži; lacné potrubia sú náchylné na roztrhnutie; pri vyšších teplotách vody než 50 °C dochádza k bodovému odbúravaniu materiálu.

 

(Zdroj: „Rodinné  a  bytové  domy,  znižovanie energetickej náročnosti - obnova“ Publikácia vydaná v roku 2015, ISBN 978-80-971943-1-4)