Rodinné a bytové domy

Koncepcia, stratégia

Rodinné a bytové domy na Slovensku

 

Koncepcia štátnej bytovej politiky poskytuje porovnanie údajov o počte obývaných bytov na 1000 obyvateľov v roku 2009 v EÚ. Na Slovensku máme 360 bytov na 1 000 obyvateľov. V Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Portugalsku a v Španielsku majú 500 a viac bytov na 1 000 obyvateľov a 450 a viac bytov má aj Belgicko, Estónsko, Lotyšsko, Nemecko, Švédsko a Taliansko. Z pohľadu vlastníckej štruktúry sa na Slovensku až 90,5 % obývaných bytov nachádza vo vlastníctve nás, súkromných osôb a až 56,4 % mladých ľudí vo veku 25 - 34 rokov býva stále so svojimi rodičmi.

Do roku 1989 bola starostlivosť o zabezpečenie bývania v rukách štátu. Zmenou spoločenského zriadenia došlo v oblasti bytovej politiky k zásadnej zmene. Zodpovednosť za obstaranie si bývania bola prenesená jednoznačne na naše plecia a naše peňaženky.

V roku 2011 bolo na Slovensku evidovaných 1 776 698 obývaných bytov. O málo viac ako polovica z nich sa nachádza v bytových domoch a o niečo menej ako polovica v rodinných domoch.

V rôznych odborných zdrojoch môžeme nájsť rôzne údaje o počte zateplených bytov. Zatiaľ najpresnejšie čísla boli zverejnené v júli 2014 v dokumente „Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových budov v SR“. Konštatuje sa v ňom, že je obnovená polovica bytových domov (obnovených je 469 319 bytov a zostáva obnoviť 462 286 bytov) a jedna tretina rodinných domov (obnovených je 336 415 bytov v rodinných domoch a neobnovených je 672 380 bytov).

Na základe doterajších skúseností a pri dostatočnej výške štátnej podpory na obnovu bytových a rodinných domov sa predpokladá, že ich každoročná obnova by mohla pokračovať v tempe 29 tisíc bytov v bytových domoch a 22 tisíc bytov v rodinných domoch. Obnova takéhoto počtu bytov by mala v roku 2020 zabezpečiť približne 70-percentný podiel obnovy bytových domov a 50-percentný podiel rodinných domov. Pri uvedenom tempe obnovy majú byť bytové domy obnovené v roku 2029, rodinné domy v roku 2043 a z toho obývané rodinné domy v roku 2036.

Z analýzy ďalších dokumentov môžeme dospieť k záveru, že až na niekoľko „svetlých výnimiek“, bytový fond na Slovensku  ani zďaleka nespĺňa parametre kladené na znižovanie energetickej náročnosti domov po roku 2020. Potenciál na vylepšenie obnovy domov zateplených za uplynulé 20-ročné obdobie je takmer v každom zateplenom dome.

Realizácia doteraz zateplených domov má potenciál na prehodnotenie možnosti získania ďalších významných úspor najmä: pridaním novej vrstvy zateplenia, výmenou výplní otvorov a následne využitím OZE. Otázka masového využívania OZE závisí len od štátu. Ako nastaví dotácie, tak rýchle sa využívanie OZE rozbehne.

Príčiny neutešeného stavu v zateplení sú v sprísnení požiadaviek, ktoré sa zmenili v zákonoch pred pár rokmi. Po skúsenostiach s 50-ročným zatepľovaním v zahraničí a 20-ročným zatepľovaním u nás, došlo ku kvalitatívnej zmene v nastavení parametrov v celej EÚ.

Zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie a opäť vymeniť výplne otvorov znamená prepočítať si náklady a úspory a výsledok ukáže, ako ďalej. Ak má dom potenciál ušetriť ďalšie významné financie, je potrebné uvažovať o dosiahnutí lepších parametrov, nie iba tých, ktoré nám dnes ukladá zákon. Veď hovoríme o minimálne 30-ročnom období plytvania alebo šetrenia našich vlastných peňazí.

Z porovnania priemernej spotreby energie určenej na vykurovanie, ohrev pitnej vody, chladenie a osvetlenie v budovách vyplýva možnosť dosahovať pri obnove rodinných a bytových domov priemerne 60 % úspor a pri využití všetkých možností aj 85 %. Tieto úspory sa dosahujú v niektorých domoch na Slovensku už dnes, čo potvrdzuje realizovateľnosť uvedených úspor.

 

                Existuje ešte jedna primitívna, no veľmi vážna príčina nedostatočného, alebo pomalého tempa znižovania energetickej náročnosti domu.

Skúsenosti z dlhodobej praxe našej, partnerov z radov zástupcov vlastníkov, správcov a spoločenstiev ukazujú, že sa v bytových domoch vieme iba výnimočne na niečom koncepčnom dohodnúť. Je pravidlom, že v každom bytovom dome máme aspoň jedného spolumajiteľa, ktorý dokáže znepríjemniť život všetkým ostatným a nikto si s ním nevie poradiť. K tomu pripočítajme mladé rodiny a starších ľudí, ktorí nemajú peniaze nazvyš.

Tieto skutočnosti v praxi znamenajú, že spoločný plán na obnovu bytového domu sa rodí veľmi dlhú dobu. V priebehu tejto doby niektoré rodiny stratia trpezlivosť a vykonajú si úpravy podľa svojej vlastnej predstavy. Mnohé úpravy sú bez povolení a bez prihliadnutia na spoločné záujmy ostatných spoluvlastníkov. Robia si úpravy v byte, vybúrajú priečky, zmenia rozvody, vymenia okná, zasklia balkóny a prispievajú tak k neodstrániteľným finančným škodám pre dosiahnutie maximálneho úžitku z obnovy. Že strach z nedostatku peňazí je zbytočný, tomu sa venujeme v príslušných častiach publikácie. Peňazí máme k dispozícii dosť, najmä vo výdajoch za vykurovanie a ohrev pitnej vody.

 

Očakáva sa od nás výrazne znižovať energetickú náročnosť rodinných a bytových domov a inštalovať si obnoviteľné zdroje energie. Na rade je vláda a parlament, aby prijali účinné, dlhodobé a hromadne použiteľné podporné finančné nástroje, aby sme s ich prispením mohli priemerne zvýšiť úspory pri obnove na úroveň 85 % a v každom dome inštalovať súkromné „elektrárne“, využívajúce obnoviteľné zdroje energie.

V januári 2015 Vláda SR uložila príslušným ministerstvám prijímať až do roku 2020 opatrenia na znižovanie spotreby energie budov, a to najmä v oblasti konštrukcií budov, vykurovacích systémov, ohrev pitnej vody a na zvýšenie podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie.

 

(Zdroj: „Rodinné  a  bytové  domy,  znižovanie energetickej náročnosti - obnova“ Publikácia vydaná v roku 2015, ISBN 978-80-971943-1-4)