Podpora OZE

Hnutia, ekonómovia, štáty, USA

Európska stratégia v oblasti OZE

 

Zelená kniha vydaná Európskou komisiou v marci 2013 odštartovala verejnú debatu o tom, ako by mala vyzerať európska energetická a klimatická politika do roku 2030. Na základe skúseností s naplňovaním energetických a klimatických cieľov stanovených do roku 2020 sa ukazuje, že ekológia teraz nie je najpálčivejším problémom európskeho spoločenstva a že ekológia a energetika sú stále príliš citlivou témou na to, aby energetické koncerny, ekologické hnutia, ekonómovia ako aj jednotlivé členské štáty mali na ne aspoň prijateľne podobný názor.

Energetické koncerny sú proti podpore obnoviteľných zdrojov energie. Požadujú stanoviť nové smerovanie európskej energetickej politiky. Kritizujú súčasnú situáciu, kedy neisté legislatívne podmienky a podpora obnoviteľných zdrojov podľa ich názoru deformujú trh, zabraňujú investovaniu financií do oblasti energetiky, zvyšujú konečnú cenu energie a v konečnom dôsledku spôsobujú nárast vypúšťaných emisií kysličníka uhličitého do ovzdušia. EÚ by sa podľa názorov energetických koncernov, namiesto dotácií do výroby, mala zamerať na podporu výskumu a vývoja nových, konkurencieschopných technológií, posilňovanie celoeurópskej prepravnej infraštruktúry, na oživenie trhu s emisiami a zjednotenie legislatívneho rámca vo všetkých členských štátoch EÚ.

Ekologické hnutia tvrdia, že už v minulosti prijaté ciele na úrovni EÚ a ciele, o ktorých sa zatiaľ iba uvažuje, sú na míle vzdialené od globálnej snahy nezvýšiť teplotu ovzdušia Zeme o 2ºC.

Ekonómovia hovoria v súvislosti s pripravovanou stratégiou EÚ a predpokladanými novými cieľmi v podobe 40 % zníženia emisií a dosiahnutia 30 % podielu obnoviteľných zdrojov o deindustrializácii Európy a o strate priemyselného know-how.

Medzi štáty, ktoré odmietajú ďalšie umelé zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov patrí Veľká Británia, Poľsko, Česká republika ale aj Rumunsko. Globálnu konkurencieschopnosť Európy vidia v ohrození.

Na opačnej strane stojí osem silných európskych ekonomík na čele s Nemeckom, Francúzskom, Belgickom, Rakúskom a Dánskom, ktoré naopak dosiahnutie 30 % podielu OZE podporujú.

Pre porovnanie príkladného prístupu EÚ voči obnoviteľným zdrojom energie a celkovo voči životnému prostrediu, sa pozrime, čo hrozí firmám v EÚ v porovnaní so situáciou v USA, Číne a Indii.

Boom bridlicového plynu v USA tlačí ceny energií v USA nadol. Už začiatkom roka 2014 boli ceny elektriny v EÚ približne 2 krát vyššie než v USA. To núti veľké a na spotrebu energie náročné firmy presúvať svoju výrobu z Európy do výhodnejších destinácií. Týka sa to napríklad aj nemeckých farmaceutických a petrochemických firiem, ktoré nemuseli platiť poplatky na podporu obnoviteľných zdrojov. Mimo nárastu účtu za energie firmám vadí aj to, že napriek rastu celkových cien elektriny (vďaka podpore OZE) nie je cena na veľkoobchodnom trhu dostatočná na pokrytie investícií do nových zdrojov a infraštruktúry.

Na rozdiel od vzorového prístupu EÚ k ochrane životného prostredia sa napríklad Čína a India vo veľkom spoliehajú na lacnú výrobu elektriny z uhlia. Keby sme v EÚ naozaj dosiahli zníženie emisií o 40 % do roku 2030, nevyvážili by sme tým nárast emisií ani v týchto dvoch štátoch. Podľa niektorých odborníkov sa EÚ totiž podieľa na tvorbe celosvetových emisií ani nie z 10 %. Výrazne by sa však firmám v EÚ znížila schopnosť konkurovať na svetových trhoch.

 

(Zdroj: „Rodinné  a  bytové  domy,  znižovanie energetickej náročnosti - obnova“ Publikácia vydaná v roku 2015, ISBN 978-80-971943-1-4)